Absorpcia toxínov
Zdravá atmosféra a životné prostredie sú nevyhnutné pre ľudské zdravie a pohodu. Zdrojom stresových faktorov, akými sú znečistená voda, ovzdušie či nebezpečné, zdravie ohrozujúce chemikálie v spotrebných výrobkoch a potravinách, však môže byť aj naše okolité prostredie. Niektoré nebezpečné chemikálie môžu pretrvávať v životnom prostredí a bioakumulovať sa v potravinovom reťazci. Zamestnanci rôznych typov pracovného prostredia môžu byť vystavení rôznym anorganickým a organickým látkam. Tieto škodliviny v malom množstve nemusia spôsobovať akútne problémy, ale hromadia sa v organizme a časom môžu viesť k rôznym zdravotným poruchám a ochoreniam. Vďaka svojej zložitej chemickej štruktúre sú prírodné humínové kyseliny schopné vytvárať silné chemické väzby a interakcie s týmito kontaminantmi, čím ich absorbujú do svojej štruktúry a následne vylučujú z tela.
Pri štúdiu chemického zloženia humínových kyselín sa zistilo, že základom sú aromatické di-, tri- a tetrakyseliny, kde spojenie medzi aromatickými jadrami zaisťujú cukry, peptidy a alifatické zlúčeniny. Obsahujú najmä karboxylové, chinónové, semichinónové, hydroxylové, ale aj éterové, esterové a amidové skupiny. Sú to veľké molekuly, ktorých molekulová hmotnosť sa pohybuje od 2000 do 200 -tisíc Daltonov. Závisí to od zdroja a spôsobu získavania suroviny. V molekule prevládajú kyslé skupiny, preto majú izoelektrický bod pri pH 3-5. Pri vyššom pH, napr. v organizme, vystupujú ako Ligandy a sú schopné viazať katióny rôznou silou. Najpevnejšie viažu práve najtoxickejšie kovy kadmium (Cd), ortuť (Hg), olovo (Pb) a arzén (As), kým pre organizmus potrebné prvky sú na nich viazané slabšími väzbami. Tým sa vysvetľujú ich iónomeničové schopnosti. V prostredí sa nachádzajúci toxický kov vytlačí z väzby biogénny prvok, ktorý sa stane využiteľným pre organizmus a toxický pre organizmus neprístupným. Táto vlastnosť výrazne znižuje resorpciu toxických kovov z potravín, ale aj vysvetľuje ich odstránenie z organizmu. Potvrdzujú to výskumné práce na zvieratách a aj pri liečbe ľudí. Pravidelným znižovaním resorpcie kontaminantov humínovými kyselinami možno zabrániť hromadeniu škodlivín v tele a tým znížiť pravdepodobnosť zdravotných problémov.
Medzi najčastejšie kontaminanty v ovzduší a životnom prostredí patria ťažké kovy (kadmium, olovo, ortuť, nikel atď...), zvyšky pesticídov (hromadia sa v potravinách, napr. ryby ich môžu obsahovať až 1000-krát viac ako inde v životné prostredie), zvyšky veterinárnych liečiv (končia najmä vo vajciach, mede, mäse, rybách, mlieku, atď...), dusičnany a dusitany (sú bežnou súčasťou životného prostredia, ale v živých organizmoch sa môžu meniť na toxické látky), polycyklické aromatické uhľovodíky (vznikajú nedokonalým spaľovaním materiálov obsahujúcich uhlík, ako je grilovanie mäsa a mnohé priemyselné procesy; PAH môžu spôsobiť onkologické ochorenia), polychlórované bifenyly (PCB; vznikajú pri priemyselnej výrobe a vyznačujú sa najmä karcinogénnymi a imunotoxické účinky), mykotoxíny (toxické látky, sekundárne metabolity mikroskopických húb, ktoré môžu byť karcinogénne a imunotoxické) a iné.
V rôznych chemických prevádzkach môžu byť alebo boli pracovníci vystavení rôznym, najmä organickým, nebezpečným látkam ako antracén, benzén, bifenyly, naftalén, PCB, ale aj anorganickým látkam ako arzén, olovo, chróm a iné. Medzi nebezpečné pracoviská nepatria len chemické prevádzky, ale aj čistiarne odpadových vôd (antracén, chlórované aromatické látky, toluén, ...), elektrárne (arzén, ortuť, zinok, ...), teplárne (nikel, zinok, benzén, bifenoly, antracén, ...), automobilky (benzén, antracén, ftaláty, naftalén, ...), čerpacie stanice (benzodiazepíny, fluórované organické látky, ...), bane (arzén, chróm, meď, nikel olovo, zinok, kyanidy, ...), metalurgia (chróm, zinok, meď, nikel, benzén, naftalén, fenoly, kyanidy, ...).
Odporúčané produkty
Novinky a zaujímavosti Vám pošleme priamo do schránky!