Otrava ťažkými kovmi (toxicita) je výsledkom vystavenia ťažkým kovom, ako je olovo, ortuť a arzén či kadmium, sa vo vašom tele po expozícii nahromadia. Ťažké kovy sa následne viažu na časti buniek (enzýmy a bielkoviny), ktoré bránia orgánom vykonávať svoju funkciu. Príznaky otravy ťažkými kovmi môžu byť život ohrozujúce a môžu spôsobiť nezvratné poškodenie.
Väčšinou sa ťažké kovy dostávajú do organizmu spolu s potravou. Prítomnosť niektorých z nich v potravinách môže byť výsledkom ich bioakumulácie rastlinami alebo živočíchmi. Výskyt toxických prvkov v potravinách súvisí okrem iného so znečisťovaním životného prostredia. K vstupu týchto prvkov do potravinového reťazca prispieva celý rad zdrojov antropogénneho charakteru aj prirodzeného pôvodu. Hlavnými antropogénnymi zdrojmi kontaminácie ťažkými kovmi je spaľovanie fosílnych palív, doprava, priemyselná výroba kovov, nadmerné používanie minerálnych hnojív a iných agrochemikálií, aplikácia čistiarenskych kalov do pôdy.
Olovo je toxický ťažký kov aj pri veľmi nízkych úrovniach expozície ľudí, pričom väčšina ľudí prijíma najväčšiu časť denného príjmu olova potravou. Jeho účinok na ľudské telo môže byť akútny aj chronický v závislosti od dávky a expozičných scenárov. Olovo sa zameriava na viaceré orgány v tele v dôsledku jeho systémovej toxicity, ktorá môže spôsobiť neurologické, kardiovaskulárne, renálne, gastrointestinálne, hematologické a reprodukčné účinky.
Olovo sa do ľudského tela dostáva mnohými spôsobmi. Môže sa vdychovať prachom z olovených farieb alebo v odpadových plynoch z olovnatého benzínu. Nachádza sa v stopových množstvách v rôznych potravinách, najmä v rybách, ktoré sú silne vystavené priemyselnému znečisteniu. Rastliny môžu absorbovať olovo z pôdy. Olovo sa môže dostať do potravín počas skladovania a výroby, napr. v konzervách a v alkoholických nápojoch. Dôležitým zdrojom kontaminácie olovom je aj kozmetika.
Väčšina štúdií hľadajúcich možnú súvislosť medzi expozíciou olovu a rakovinou sa zamerala na pracovníkov s vysokými úrovňami expozície anorganickému olovu pri práci (hlavne medzi pracovníkmi v batériách a hutách). Zistilo sa, že ľudia, ktorí sú na pracovisku silne vystavení olovu, majú koncentrácie olova v krvi mnohonásobne vyššie ako je priemerná koncentrácia olova v krvi bežnej populácie. Vyššia expozícia olovu môže viesť k zvýšenému riziku rakoviny žalúdka a má možné súvislosti aj s inými druhmi rakoviny, vrátane rakoviny mozgu, obličiek, močového mechúra, hrubého čreva a konečníka.
Na nežiaduce účinky olova sú obzvlášť citlivé deti do 6 rokov, keďže hematoencefalická bariéra u malých detí ešte nie je úplne vyvinutá, hematologické a neurologické nežiaduce účinky olova sa vyskytujú pri nižších prahových hladinách ako u dospelých. Olovo má účinky na erytropoézu a biosyntézu hemu. Chronická intoxikácia olovom u dospelých viedla k anémii, niektorým typom rakoviny, poškodeniu reprodukcie u mužov, zatiaľ čo u malých detí k hormonálnej nerovnováhe metabolitu vitamínu D (konkrétne 1,25-dihydroxy-vitamínu D) a poklesu IQ.
Ortuť je považovaná za najtoxickejší ťažký kov v životnom prostredí. Do životného prostredia sa ortuť dostáva počas svojej výroby a spracovania pri spaľovaní fosílnych palív, rôznymi odpadmi a priemyslovými a poľnohospodárskymi postupmi.
Chronická otrava ortuťou, ku ktorej dochádza vtedy, keď sa aj malé množstvo ortuti, opakovane dostáva do organizmu dlhý čas, spôsobuje poškodenie mozgu a nervového systému, pečene a nevratné poškodenie obličiek. Existuje niekoľko symptómov otravy ortuťou. Mäkké a hubovité ďasná, uvoľňujúce sa zuby, čo môže prejsť do gingivitídy. Ľudia s chronickou otravou ortuťou majú tiež často veľké zmeny nálad, sú podráždení, vystrašení, v depresii alebo sa veľmi rýchlo vzrušujú bez zjavného dôvodu. Takíto ľudia sa môžu v akejkoľvek situácii extrémne rozčúliť, stratiť akékoľvek sebavedomie a začať byť apatickí. Môžu sa objaviť halucinácie, strata pamäti a neschopnosť sústrediť sa. Poškodenie nervového systému môže začať jemným chvením (trasením) rúk, stratou citlivosti rúk a nôh, ťažkosťami s chôdzou alebo nezrozumiteľnou rečou. Nakoniec to môže viesť k problémom s rovnováhou a chôdzou. V ojedinelých prípadoch dokonca ortuť môže spôsobiť paralýzu a smrť.
Bolo pozorované, že vdychovanie elementárnych výparov ortuti vedie k symptómom vrátane triašky, emočnej lability, nespavosti, straty pamäti, neuromuskulárnych zmien a bolestí hlavy, ako aj k účinkom na obličky a štítnu žľazu. Hlavnou cestou expozície anorganickej ortuti pre ľudí je strava, aj keď pre niektoré podskupiny populácie produkty, ako sú krémy na zosvetlenie pokožky, mydlá a použitie v tradičnej medicíne môžu viesť k významnému vystaveniu anorganickej aj elementárnej ortuti.
Arzén
Arzén je vo svojej anorganickej forme vysoko toxický. Rozpustný anorganický arzén môže mať okamžité toxické účinky. Požitie veľkého množstva môže viesť k gastrointestinálnym symptómom, ako je silné vracanie, poruchy krvi a krvného obehu, poškodenie nervového systému a nakoniec smrť. Keď účinky nie sú smrteľné, takéto veľké dávky môžu znížiť produkciu krviniek, rozbiť červené krvinky v obehu, zväčšiť pečeň, zafarbiť pokožku, spôsobiť mravčenie a stratu citlivosti v končatinách a spôsobiť poškodenie mozgu.
Vzťah medzi expozíciou arzénu a inými účinkami na zdravie je menej jasný. Dôkazy sú najsilnejšie pre vysoký krvný tlak, infarkty a iné obehové choroby. Krátkodobé vystavenie veľmi vysokému množstvu anorganického arzénu môže viesť k nevoľnosti, vracaniu, podliatinám a pocitom necitlivosti alebo pálenia v rukách a nohách. Dlhodobé vystavenie anorganickému arzénu je spojené s kožnými poruchami a zvýšeným rizikom rakoviny kože, močového mechúra a pľúc.
U ľudí sa toxicita arzénu vyskytuje v dôsledku náhodného požitia práškov alebo roztokov obsahujúcich arzén alebo konzumáciou kontaminovaných potravín alebo pitnej vodech. Existuje korelácia medzi expozíciou arzénu a diabetes mellitus (typ II). Okrem toho požitie anorganického arzénu vedie k rôznym dermálnym účinkom (hyperkeratóza, hyperpigmentácia a hypopigmentácia), periorbitálny opuch, výskyt spontánneho potratu a poškodenie nervového systému (pri užívaní vysokých dávok). Expozícia anorganického arzénu v maternici a u veľmi mladých ľudí je spojená s narušeným intelektuálnym vývojom, ako je napríklad znížená výkonnosť v určitých vývojových testoch, ktoré merajú učenie.
Kadmium je toxická a karcinogénna látka, ktorá sa nerozkladá na menej toxické produkty, čo prispieva k jeho bioakumulácii v obličkách a pečeni. Kadmium sa nepovažuje za nevyhnutný pre biologickú funkciu u ľudí. Hlavným ľudským orgánom, ktorý je ovplyvnený expozíciou kadmiu, sú obličky u bežnej populácie, ako aj u osôb exponovaných v zamestnaní. Okrem toho vyvoláva v organizme rôzne toxické účinky, narúša metabolizmus kostí (poškodenie kostry ako sekundárna reakcia na poškodenie obličiek alebo priame pôsobenie kadmia na kostné bunky) a deformuje reprodukčný trakt a endokrinný systém.
Fajčiari tabaku sú považovaní za obzvlášť rizikových, rovnako ako ľudia s nízkou hladinou železa. Pre nefajčiarov je hlavná cesta expozície prostredníctvom jedla, keďže kadmium je ľahko prijímaný rastlinami. Potenciálnym zdrojom toxicity kadmia je používanie komerčného kalu na hnojenie poľnohospodárskych polí. Niektoré koreňové plodiny (mrkva a paštrnák) a niektoré listové plodiny (šalát a špenát) sú schopné akumulovať viac kadmia v porovnaní s inými rastlinnými potravinami. Obilniny ako ryža a pšenica môžu tiež akumulovať relatívne vysoké množstvá kadmia. Pracovná expozícia ľudí bola korelovaná s rakovinou pľúc. Expozícia kadmia počas ľudského tehotenstva vedie k zníženiu pôrodnej hmotnosti a predčasnému pôrodu.
Ako môžeme znížiť riziko otravy ťažkými kovmi?
Úplne zamedziť vystavenie sa ťažkým kovom je v dnešnom svete žiaľ nereálne. Môžeme však predchádzať akumulácii týchto toxických prvkov v našom organizme ich pravidelným vychytávaním, aby sme zamedzili možným alebo rozvíjajúcim sa zdravotným ťažkostiam. Ľuďom so zdravotnými problémami spôsobenými toxínmi v tele alebo ľudom žijúcim či pracujúcim v prostredí so zvýšeným množstvom toxínov a ťažkých kovov môžu vo vychytávaní nahromadených kontaminantov pomôcť práve prírodné humínové kyseliny.
Vďaka svojej zložitej chemickej štruktúre sú prírodné humínové kyseliny schopné vytvárať silné chemické väzby a interakcie s ťažkými kovmi, čím ich absorbujú do svojej štruktúry a následne vylučujú z tela. Najpevnejšie viažu práve najtoxickejšie kovy Cd, Hg, Pb, kým pre organizmus potrebné prvky sú na nich viazané slabšími väzbami. Tým sa vysvetľujú ich ionomeničové schopnosti. V prostredí sa nachádzajúci toxický kov vytlačí z väzby biogénny prvok, ktorý sa stane využiteľným pre organizmus a toxický pre organizmus neprístupným. Táto vlastnosť výrazne znižuje resorpciu toxických kovov z potravín ale vysvetľuje aj ich odstránenie z organizmu.
Pre intenzívnu detoxikačnú kúru odporúčame používať organický výživový doplnok HUMAC® Nativ na báze aktivovaných prírodných humínových kyselín v množstve 4 kapsuly denne po dobu aspoň 3 až 6 mesiacov. Následne odporúčame prejsť na tzv. preventívnu dávku 1 až 2 kapsule denne pre udržiavanie pozitívnych zmien vo Vašom zdravotnom stave.
Diagnostikovať otravu ťažkými kovmi môže byť ťažké, pretože príznaky sú podobné ako u iných zdravotných stavov. Ak viete, alebo máte podozrenie, že ste boli vystavení toxickému kovu v nadmernom množstve, povedzte to svojmu lekárovi, ktorý Vám môže následne ponúknuť niekoľko testov na kontrolu otravy ťažkými kovmi ako napr. krvný test na ťažké kovy, kompletný krvný obraz, elektrokardiogram, zobrazovacie testy ako röntgen, testy funkcie obličiek, štúdie funkcie pečene alebo test bielkovín v moči.
