Humínové kyseliny sú prírodné látky vznikajúce biologickým a chemickým rozkladom a účinkom mikroorganizmov prevažne rastlinnej biomasy. V prírode sú všadeprítomné, nakoľko sú súčasťou humusu v pôde. Vysoký výskyt je v rašeline, lignite, ale najmä v Leonardite (tiež známy ako Oxyhumolit, Humocarb, Huminsäuer, Dudarit a podobné krajinné názvy surovín s obsahom humínových kyselín), kde je obsah 60-80%. Už pred stáročiami sa používali pod rôznymi názvami (Shilajit, silajatu, Uerangyum. Perangyum, Hajar-al-musa, Mummio, Múmie, Asphalt, Minerál Pitch, Jew's pitch, Asphaltum, Bitumen minerál) v liečbe ľudí. Vysoký obsah humínových kyselín je aj v bahne, čo je základom balneoterapie. Už stáročia sú známe ich pozitívne účinky pri liečbe celého radu ochorení, ako sú zápaly rôznych orgánov, gastrointestinálne ochorenia, otravy, rakovina, cukrovka, infekčné ochorenia, anémia atď.

Účinok prírodných humínových kyselín na organizmus

Až novodobý výskum odhalil podstatu pozitívneho účinku na organizmus. Pri štúdiu chemického zloženia sa zistilo, že základom sú aromatické di-, tri- a tetrakyseliny, kde spojenie medzi aromatickými jadrami zaisťujú cukry, peptidy a alifatické zlúčeniny. Obsahujú najmä karboxylové, chinónové, semichinónové, hydroxylové, ale aj éterové, esterové amidové skupiny a všetky prírodné aminokyseliny. Sú to veľké molekuly. Molekulová hmotnosť sa pohybuje od 5 do 1 100-tisíc Da. Závisí to od zdroja a spôsobu získavania. V molekule prevládajú kyslé skupiny, preto majú izoelektrický bod pri pH 3-5. Pri vyššom pH, napr. v organizme, vystupujú ako Ligandy a sú schopné viazať katióny rôznou silou. Najpevnejšie viažu práve najtoxickejšie kovy Cd, Hg, Pb, kým pre organizmus potrebné prvky sú na nich viazané slabšími väzbami. Tým sa vysvetľujú ich ionomeničové schopnosti. V prostredí sa nachádzajúci toxický kov vytlačí z väzby biogénny prvok, ktorý sa stane využiteľným pre organizmus a toxický pre organizmus neprístupným. Táto vlastnosť výrazne znižuje resorpciu toxických kovov z potravín ale vysvetľuje aj ich odstránenie z organizmu. Potvrdzujú to výskumné práce na zvieratách a aj pri liečbe ľudí.

Humínové kyseliny majú výraznú absorpčnú schopnosť aj pre iné toxické látky. Viažu na seba PCB a dioxíny, niektoré pesticídy (čím viac chinónových štruktúr, tým viac), rôzne pliesňové toxíny (mykotoxíny) vyskytujúce sa v potravinách ako sú aflatoxíny, ochratoxíny a rôzne ďalšie karcinogény a mutagénny, napr. nitrozourea, benzpyrény, 4-nitroquinolin-N-oxid, N-nitrosodium-etylamine. Ultrafialové žiarenie, najmä UVB, tiež môže byť príčinou rakoviny. Jeho účinkom vznikajú v DNA tymínové diméry, ktoré môžu viesť k mutáciám a tým k vzniku rakoviny. Humínové kyseliny majú fotoprotektívne účinky, adsorbujú UVB žiarenie, resp. znižujú jeho energiu. Jednou z foriem ochrany organizmu proti vzniku rakoviny je spustenie mechanizmu apoptózy buniek. Humínové kyseliny aktivujú kaspázu 3 a tým navodia apoptózu poškodených buniek. Ďalší protirakovinový účinok je vysvetlený tým, že humínové kyseliny zastavujú delenie buniek v Gl fáze bunkového cyklu, čo vedie k apoptóze. Dokázané to bolo u primárnych fibroblastov a buniek hladkých svalov ciev.

Pri skúmaní účinku humínových kyselín na vírusy vyvolávajúce aj nádory sa zistilo, že zastavujú replikáciu vírusu HPV (Human Papilloma virus) a HSV1 (Herpes simplex virus 1). Pri HIV infekciách sa zistilo, že zabraňujú fúzii T-buniek. Humínové kyseliny výrazne podporia imunitný systém tým, že zabraňujú degradácii imunitných buniek (mastocytov a lymfocytov), stimulujú makrofágy a neutrofily a zvyšujú vylučovanie imunogénnych cytokínov. Pri skúmaní protizápalového účinku humínových kyselín sa zistilo, že znižujú vylučovanie prozápalových cytokínov TNF-a, IL-ip, IL-6 a IL-10, čím tlmia zápal a majú antialergénny efekt, zabraňujú vzniku žalúdočného a duodenálneho vredu po infekcii Helicobacter pylori, a tak i možnému vzniku rakoviny žalúdka a duodéna. Na podobnom princípe bránia vzniku induced gastric ulcers aspirínom, indometacinom a diclofenacom, čo umožňuje liečbu citlivejších pacientov uvedenými liekmi.

Ďalšou veľmi dôležitou vlastnosťou humínových kyselín je veľmi silná antioxidačná aktivita. Sú schopné neutralizovať voľné radikaly a najúčinnejšie práve najtoxickejší hydroxylový radikál. Práve voľné radikaly majú významnú úlohu pri oxidačnom poškodení organizmu a vzniku tzv. civilizačných chorôb (kardiovaskulárne ochorenia, diabetes typu II a ďalšie) a tiež pri starnutí. Pozitívne výsledky pri liečbe diabetu ako aj antiageing efekt sa vysvetľujú schopnosťou vychytávania voľných radikálov. V liečebnej praxi boli zaznamenané pozitívne zmeny v lipidovom profile krvi, pokles cholesterolu, triacylglyceridov, VLDL-, HDL-lipoproteínov a pomeru HDL/LDL-cholesterolu. Zatiaľ je možné tento efekt vysvetliť tým, že humínové kyseliny potláčajú rozmnožovanie patogénnych a podmienečne patogénnych mikroorganizmov v GIT Salmonela sp., Proteus sp., Staphylococcus sp., E. coli.) a podporujú prospešné probiotické mikroorganizmy. Tie metabolizujú cholesterol a žlčové kyseliny, čím znižujú ich spätnú rezorpciu v rámci ich enterohepatálneho cyklu. Organizmus to núti premeniť viac cholestrolu na žlčové kyseliny.

Na základe nových poznatkov je možné vysvetliť i dobré výsledky pri liečbe anémií. Humínové kyseliny zvyšujú resorpciu železa tým, že potláčajú vznik prozápalového cytokínu IL-6, ktorý indukuje syntézu hepcidínu. Hepcidin sa naviaže na ferroportin, ktorý transportuje železo z enterocytu do krvi a tak bráni transportu železa. Železo zostane v enterocyte a po jeho odumretí sa vylúči s faeces. Anémia pri chronických zápaloch a infekciách sa vysvetľuje práve zvýšenou syntézou hepcidinu. Samotný hepcidin brzdí syntézu ďalších látok, ktoré sa zúčastňujú na transporte železa (ale aj iných katiónov) z črevného obsahu do enterocytu a väzbu na ferroportin. Sú to DMT1 (divalent metal transportér 1) zabezpečujúci transport katiónov (aj Fe) do enterocytu a Dcytb (duodenal cytochrom b-like ferrireductase), ktorý redukuje Fe³⁺ na Fe²⁺, ktorý sa viaže na ferroportin. HA podporujú činnosť mitochondrií, urýchľujú oxidatívnu fosforyláciu a vznik ATP. Bolo dokázané, že aktivujú cytochrómoxidázu, čo znamená urýchlenie transportu elektrónov v dýchacom reťazci. Výsledkom toho je redukcia tvorby radikálov.

Doterajšie skúsenosti používania humínových kyselín v prevencii a liečbe rôznych ochorení ale i odhalenie ich mechanizmu účinku na organizmus potvrdzujú, že tieto prírodné látky sú veľmi perspektívne pri ochrane a podpore zdravia.

Z vedeckých literárnych zdrojov a vlastných výsledkov spracovali:

doc. MVDr. Ladislav Vaško CSc., Ing. Gejza Szanyi – HUMAC s.r.o.