Výživové doplnky      HUMAC® Nativ Vegetariánske kapsule      Účinok prírodných humínových kyselín na organizmus

Účinok prírodných humínových kyselín na organizmus

Úvod

Humínové kyseliny sú prírodné látky vznikajúce biologickým, chemickým rozkladom a účinkom mikroorganizmov prevažne rastlinnej biomasy. V prírode sú všadeprítomné, nakoľko sú súčasťou humusu v pôde. Vysoký výskyt je v rašeline, lignite, hnedom uhlí ale najmä v oxyhumolite, kde je obsah 60-80%. Už pred stáročiami sa používali pod rôznymi názvami (Shilajit, silajatu, Uerangyum. Perangyum, Hajar-al-musa, Mummio, Múmie, Asphalt, Minerál Pitch, Jew'spitch, Asphaltum, Bitumen minerál) v liečbe ľudí. Vysoký obsah humínových kyselín je aj v bahne, čo je základom balneoterapie. Už stáročia sú známe ich pozitívne účinky pri liečbe celého radu ochorení, ako sú zápaly rôznych orgánov, gastrointestinálne ochorenia, otravy, rakovina, cukrovka, infekčné ochorenia, anémia atď. Humínové kyseliny sú tiež známe svojou schopnosťou viazať ťažké kovy a stabilizovať pH. Táto fyzikálna vlastnosť humínových kyselín je veľmi dobre preukázaná.

Zloženie a detoxikačné vlastnosti

Až novodobý výskum odhalil podstatu pozitívneho účinku humínových kyselín na organizmus. Pri štúdiu chemického zloženia sa zistilo, že základom sú aromatické di-, tri- a tetrakyseliny, kde spojenie medzi aromatickými jadrami zaisťujú cukry, peptidy a alifatické zlúčeniny. Obsahujú najmä karboxylové, chinónové, semichinónové, hydroxylové, ale aj éterové, esterové a amidové skupiny. Sú to veľké molekuly, ktorých molekulová hmotnosť sa pohybuje od 2000 do 200 -tisíc Daltonov. Závisí to od zdroja a spôsobu získavania suroviny. V molekule prevládajú kyslé skupiny, preto majú izoelektrický bod pri pH 3-5. Pri vyššom pH, napr. v organizme, vystupujú ako Ligandy a sú schopné viazať katióny rôznou silou. Najpevnejšie viažu práve najtoxickejšie kovy Cd, Hg, Pb, As, kým pre organizmus potrebné prvky sú na nich viazané slabšími väzbami. Tým sa vysvetľujú ich iónomeničové schopnosti. V prostredí sa nachádzajúci toxický kov vytlačí z väzby biogénny prvok, ktorý sa stane využiteľným pre organizmus a toxický pre organizmus neprístupným. Táto vlastnosť výrazne znižuje resorpciu toxických kovov z potravín, ale aj vysvetľuje ich odstránenie z organizmu. Potvrdzujú to výskumné práce na zvieratách a aj pri liečbe ľudí.

Antikarcinogénne účinky

Humínové kyseliny majú výraznú adsorpčnú schopnosť aj pre iné toxické látky. Viažu na seba PCB a dioxíny, niektoré pesticídy rôzne plesňové toxíny (mykotoxíny) vyskytujúce sa v potravinách ako sú aflatoxíny, ochratoxíny a rôzne ďalšie karcinogény a mutagénny, napr. nitrozourea, benzpyrény, 4-nitrochinolín-N-oxid, N-nitrosodium-etylamine. Ultrafialové žiarenie, najmä UVB, tiež môže byť príčinou rakoviny. Jeho účinkom vznikajú v DNA tymínové diméry, ktoré môžu viesť k mutáciám a tým k vzniku rakoviny. Humínové kyseliny majú fotoprotektívne účinky, adsorbujú UVB žiarenie, resp. znižujú jeho energiu.  Jednou z foriem ochrany organizmu proti vzniku rakoviny je spustenie mechanizmu apoptózy buniek. Humínové kyseliny aktivujú proteín kaspázu 3 a tým navodia apoptózu poškodených buniek. Ďalší protirakovinový účinok je vysvetlený tým, že humínové kyseliny zastavujú delenie buniek v G1 fáze bunkového cyklu, čo vedie k apoptóze. Dokázané to bolo u primárnych fibroblastov a buniek hladkých svalov ciev.

Antivírusové a protizápalové vlastnosti

Pri skúmaní účinku humínových kyselín na vírusy vyvolávajúce aj nádory sa zistilo, že zastavujú replikáciu vírusu HPV (Human papillomavirus) a HSV1 (Herpes simplex virus 1). Pri HIV infekciách sa zistilo, že zabraňujú fúzii T-buniek. Humínové kyseliny výrazne podporia imunitný systém tým, že zabraňujú degradácii imunitných buniek (mastocytov a lymfocytov), stimulujú makrofágy a neutrofily a zvyšujú vylučovanie imunogénnych cytokínov. Pri skúmaní protizápalového účinku humínových kyselín sa zistilo, že znižujú vylučovanie prozápalových cytokínov TNF-α, IL-1β, IL-6 a IL-10, čím tlmia zápal a majú antialergénny efekt, zabraňujú vzniku žalúdočného a duodenálneho (dvanástnikového) vredu po infekcii Helicobacter pylori, a tak i možnému vzniku rakoviny žalúdka a duodéna. Na podobnom princípe bránia vzniku indukovaného žalúdočného vredu aspirínom, indometacínom a diklofenakom, čo umožňuje liečbu citlivejších pacientov uvedenými liekmi.

Antioxidačná aktivita

Ďalšou veľmi dôležitou vlastnosťou humínových kyselín je veľmi silná antioxidačná aktivita. Sú schopné neutralizovať voľné radikály a najúčinnejšie práve najtoxickejší hydroxylový radikál. Práve voľné radikály majú významnú úlohu pri oxidačnom poškodení organizmu a vzniku tzv. civilizačných chorôb (kardiovaskulárne ochorenia, diabetes typu II a ďalšie) a tiež pri starnutí. Pozitívne výsledky pri liečbe diabetu ako aj „antiageing“ efekt sa vysvetľujú schopnosťou vychytávania voľných radikálov. V liečebnej praxi boli zaznamenané pozitívne zmeny v lipidovom profile krvi, poklese cholesterolu, triacylglyceridov, VLDL-, HDL-lipoproteínov a pomeru HDL/LDL-cholesterolu. Zatiaľ je možné tento efekt vysvetliť tým, že humínové kyseliny potláčajú rozmnožovanie patogénnych a podmienečne patogénnych mikroorganizmov v GIT (gastrointestinálnom trakte) Salmonela sp., Proteussp., Staphylococcussp., E. coli.) a podporujú prospešné probiotické mikroorganizmy. Tie metabolizujú cholesterol a žlčové kyseliny, čím znižujú ich spätnú resorpciu v rámci ich enterohepatálneho cyklu. Organizmus to núti premeniť viac cholesterolu na žlčové kyseliny.

Humínové kyseliny a ich vplyv na nedostatok železa

Na základe nových poznatkov je možné vysvetliť i dobré výsledky pri liečbe anémií. HA zvyšujú resorpciu železa tým, že potláčajú vznik prozápalového cytokínu IL-6, ktorý indukuje syntézu hepcidínu. Hepcidin sa naviaže na ferroportin, ktorý transportuje železo z enterocytu do krvi a tak bráni transportu železa. Železo zostane v enterocyte a po jeho odumretí sa vylúči spolu so zvyškami potravy. Anémia pri chronických zápaloch a infekciách sa vysvetľuje práve zvýšenou syntézou hepcidinu. Samotný hepcidin brzdí syntézu ďalších látok, ktoré sa zúčastňujú na transporte železa (ale aj iných katiónov) z črevného obsahu do enterocytu a väzbu na ferroportin. Sú to DMT1 (divalent metal transportér 1) zabezpečujúci transport katiónov (aj Fe) do enterocytu a Dcytb (duodenalcytochromb-likeferrireductase), ktorý redukuje Fe3+ na Fe2+. ktorý sa viaže na ferroportin. HA podporujú činnosť mitochondrií, urýchľujú oxidatívnu fosforyláciu a vznik ATP. Bolo dokázané, že aktivujú cytochrómoxidázu, čo znamená urýchlenie transportu elektrónov v dýchacom reťazci. Výsledkom toho je redukcia tvorby radikálov.

Makro, mikro a stopové prvky

 

Surovinová masa prírodných humínových látok obsahuje všetky prírodné aminokyseliny. Namerali sme prítomnosť všetkých prírodných prvkov  Mendelejevovej tabuľky prvkov, aj vo väzbách na cheláty. Tento zdroj makro, mikro a stopových prvkov, ktoré sú prípravkami prístupné pre ľudský organizmus má výrazný vplyv na rast a korekciu imunity nielen ľudských, ale všetkých živých organizmov.

Firma HUMAC s.r.o. vyvinula základný nosič pre humánne použitie – program HUMAC Nativ, ktorý sa dostáva do registrácie pre humánne využitie ako doplnok výživy. Produkt je spracovaný aktiváciou humínových látok, humínových kyselín. Firma spracováva v súčasnosti jeho patentovú prihlášku.

Doterajšie výskumy používania humínových látok preukázali svoje pôsobenie hlavne v ochrane ľudského zdravia a celkovej podpore organizmu pri jeho udržaní v zdraví. 

Košice, 23.8.2021

Z vedeckých literárnych zdrojov, vlastných výsledkov výskumu a výskumu kolektívu spolupracovníkov spracoval:
doc. MVDr. Ladislav Vaško CSc., odborný konzultant spoločnosti HUMAC s.r.o. a HUMAC Group, N.O.
Konateľ firmy: Ing. Gejza Szanyi, HUMAC s.r.o., 040 01 Košice, Werferova 1

Zoznam vedeckých publikácií

1. Účinky humínových kyselín in vitro. 
Vašková J., Veliká B., Pilátová M. et al.  (2011) Effects of humic acids in vitro. Bunka In Vitro. Dev.Biol.-Animal 47, 376–382. doi: 10.1007/s11626-011-9405-8

2. Humínové kyseliny ako terapeutické zlúčeniny pri intoxikácii olovom. 
Krempaská K., Vaško L., Vašková J. (2016) Humic acids as therapeutic compaunds in lead intoxication. Curr Clin Pharmacol. 11 (3), 159-167. doi: 10.2174/1574884711666160813233225 PMID: 27526696.

3. Vplyv humínovej kyseliny na obsah stopových prvkov v mitochondriách. 
Žatko D., Vašková J., Vaško L., Patlevič P. (2014) The effect of humic acid on the content of trace elements in mitochondria. American Journal of Animal and Veterinary Sciences. 9. 315-319. doi: 10.3844/ajavsp.2014.315.319.

4. Účinky humínových kyselín pri chronickej otrave olovom. 
Vašková J., Krempaská K., Žatko D., Mudroň P., Glinská G., Vaško, L. (2019) Effects of humic acids in chronic lead poisoning. Biologicaltrace Research, 187 (1), 230–242. doi: 10.1007/s12011-018-1375-1

5. Účinok kyseliny humínovej pri chronickej intoxikácii deoxynivalenolom. 
Haus M., Žatko D., Vašková J. et al. (2020) The effect of humic acid in chronic deoxynivalenol intoxication. Environ Sci Pollut Res. doi: 10.1007/s11356-020-10581-x

6. Vplyv humínových látok na črevnú mikroflóru a imunitná odpoveď brojlerov.
Mudroňová D. , Karaffová V., Pešulová T., Koščová J., Cingeľová Maruščáková I., Bartkovský M., Marcinčáková D., Ševčíková Z., Marcinčák S. (2020) The effect of humic substances on gut microbiota and immune response of broilers Broilers, Food and Agricultural Immunology, 31: 1, 137-149, doi: 10.1080/09540105.2019.1707780

7. Účinky humínových kyselín na hydinu za stresových podmienok. 
Vašková J., Patlevič P., Žatko D., Marcinčák S., Vaško L., Krempaská K., Nagy, J. (2018) Effects of humic acids on poultry under stress conditions. Slovak Veterinary Research, 55: 4, 245-253, doi: 10.26873 / SVR-469-2018

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...