Účinok prírodných humínových kyselín na organizmus

Až novodobý výskum odhalil podstatu pozitívneho účinku humínových kyselín na organizmus. Pri štúdiu chemického zloženia sa zistilo, že základom sú aromatické di-, tri- a tetrakyseliny, kde spojenie medzi aromatickými jadrami zaisťujú cukry, peptidy a alifatické zlúčeniny. Obsahujú najmä karboxylové, chinónové, semichinónové, hydroxylové, ale aj éterové, esterové a amidové skupiny. Sú to veľké molekuly, ktorých molekulová hmotnosť sa pohybuje od 2000 do 200 -tisíc Daltonov. Závisí to od zdroja a spôsobu získavania suroviny. V molekule prevládajú kyslé skupiny, preto majú izoelektrický bod pri pH 3-5. Pri vyššom pH, napr. v organizme, vystupujú ako Ligandy a sú schopné viazať katióny rôznou silou. Najpevnejšie viažu práve najtoxickejšie kovy Cd, Hg, Pb, As, kým pre organizmus potrebné prvky sú na nich viazané slabšími väzbami. Tým sa vysvetľujú ich iónomeničové schopnosti. V prostredí sa nachádzajúci toxický kov vytlačí z väzby biogénny prvok, ktorý sa stane využiteľným pre organizmus a toxický pre organizmus neprístupným. Táto vlastnosť výrazne znižuje resorpciu toxických kovov z potravín, ale aj vysvetľuje ich odstránenie z organizmu. Potvrdzujú to výskumné práce na zvieratách a aj pri liečbe ľudí.

Humínové kyseliny majú výraznú adsorpčnú schopnosť aj pre iné toxické látky. Viažu na seba PCB a dioxíny, niektoré pesticídy rôzne plesňové toxíny (mykotoxíny) vyskytujúce sa v potravinách ako sú aflatoxíny, ochratoxíny a rôzne ďalšie karcinogény a mutagénny, napr. nitrozourea, benzpyrény, 4-nitrochinolín-N-oxid, N-nitrosodium-etylamine. Ultrafialové žiarenie, najmä UVB, tiež môže byť príčinou rakoviny. Jeho účinkom vznikajú v DNA tymínové diméry, ktoré môžu viesť k mutáciám a tým k vzniku rakoviny. Humínové kyseliny majú fotoprotektívne účinky, adsorbujú UVB žiarenie, resp. znižujú jeho energiu.  Jednou z foriem ochrany organizmu proti vzniku rakoviny je spustenie mechanizmu apoptózy buniek. Humínové kyseliny aktivujú proteín kaspázu 3 a tým navodia apoptózu poškodených buniek. Ďalší protirakovinový účinok je vysvetlený tým, že humínové kyseliny zastavujú delenie buniek v G1 fáze bunkového cyklu, čo vedie k apoptóze. Dokázané to bolo u primárnych fibroblastov a buniek hladkých svalov ciev.

Pri skúmaní účinku humínových kyselín na vírusy vyvolávajúce aj nádory sa zistilo, že zastavujú replikáciu vírusu HPV (Human papillomavirus) a HSV1 (Herpes simplex virus 1). Pri HIV infekciách sa zistilo, že zabraňujú fúzii T-buniek. Humínové kyseliny výrazne podporia imunitný systém tým, že zabraňujú degradácii imunitných buniek (mastocytov a lymfocytov), stimulujú makrofágy a neutrofily a zvyšujú vylučovanie imunogénnych cytokínov. Pri skúmaní protizápalového účinku humínových kyselín sa zistilo, že znižujú vylučovanie prozápalových cytokínov TNF-α, IL-1β, IL-6 a IL-10, čím tlmia zápal a majú antialergénny efekt, zabraňujú vzniku žalúdočného a duodenálneho (dvanástnikového) vredu po infekcii Helicobacter pylori, a tak i možnému vzniku rakoviny žalúdka a duodéna. Na podobnom princípe bránia vzniku indukovaného žalúdočného vredu aspirínom, indometacínom a diklofenakom, čo umožňuje liečbu citlivejších pacientov uvedenými liekmi.

Ďalšou veľmi dôležitou vlastnosťou humínových kyselín je veľmi silná antioxidačná aktivita. Sú schopné neutralizovať voľné radikály a najúčinnejšie práve najtoxickejší hydroxylový radikál. Práve voľné radikály majú významnú úlohu pri oxidačnom poškodení organizmu a vzniku tzv. civilizačných chorôb (kardiovaskulárne ochorenia, diabetes typu II a ďalšie) a tiež pri starnutí. Pozitívne výsledky pri liečbe diabetu ako aj „antiageing“ efekt sa vysvetľujú schopnosťou vychytávania voľných radikálov. V liečebnej praxi boli zaznamenané pozitívne zmeny v lipidovom profile krvi, poklese cholesterolu, triacylglyceridov, VLDL-, HDL-lipoproteínov a pomeru HDL/LDL-cholesterolu. Zatiaľ je možné tento efekt vysvetliť tým, že humínové kyseliny potláčajú rozmnožovanie patogénnych a podmienečne patogénnych mikroorganizmov v GIT (gastrointestinálnom trakte) Salmonela sp., Proteussp., Staphylococcussp., E. coli.) a podporujú prospešné probiotické mikroorganizmy. Tie metabolizujú cholesterol a žlčové kyseliny, čím znižujú ich spätnú resorpciu v rámci ich enterohepatálneho cyklu. Organizmus to núti premeniť viac cholesterolu na žlčové kyseliny.

Na základe nových poznatkov je možné vysvetliť i dobré výsledky pri liečbe anémií. HA zvyšujú resorpciu železa tým, že potláčajú vznik prozápalového cytokínu IL-6, ktorý indukuje syntézu hepcidínu. Hepcidin sa naviaže na ferroportin, ktorý transportuje železo z enterocytu do krvi a tak bráni transportu železa. Železo zostane v enterocyte a po jeho odumretí sa vylúči spolu so zvyškami potravy. Anémia pri chronických zápaloch a infekciách sa vysvetľuje práve zvýšenou syntézou hepcidinu. Samotný hepcidin brzdí syntézu ďalších látok, ktoré sa zúčastňujú na transporte železa (ale aj iných katiónov) z črevného obsahu do enterocytu a väzbu na ferroportin. Sú to DMT1 (divalent metal transportér 1) zabezpečujúci transport katiónov (aj Fe) do enterocytu a Dcytb (duodenalcytochromb-likeferrireductase), ktorý redukuje Fe³⁺ na Fe²⁺. ktorý sa viaže na ferroportin. HA podporujú činnosť mitochondrií, urýchľujú oxidatívnu fosforyláciu a vznik ATP. Bolo dokázané, že aktivujú cytochrómoxidázu, čo znamená urýchlenie transportu elektrónov v dýchacom reťazci. Výsledkom toho je redukcia tvorby radikálov.