Prínos humínových kyselín      Podpora imunitného systému

Podpora imunitného systému

Čo je to imunita? 

Imunita je odolnosť organizmu voči patogénom, či látkam spôsobujúcim rôzne ochoreniam. Dobrú imunitu zabezpečuje rozsiahly dobre fungujúci imunitný systém, ktorý sa skladá s veľkého množstva navzájom prepojených procesov, orgánov, buniek a chemických látok v našom tele. Základom imunitného systému sú imunitné bunky. Imunitu môžeme rozdeliť na vrodenú a získanú. Aj keď oba systémy majú za úlohu chrániť organizmus pred vznikom choroby a sú vzájomne prepojené, líšia sa spôsobmi ako to vykonávajú. Získaná imunita potrebuje určitý čas na zareagovanie voči patogénu, vrodená imunita je z veľkej časti pripravená reagovať veľmi rýchlo. Získaná imunita však disponuje tzv. imunologickou pamäťou a pri ďalšom kontakte s rovnakým patogénom reaguje rýchlejšie. Vrodená imunita túto vlastnosť nemá.

Všetky bunky imunitného systému majú svoj pôvod v kostnej dreni a zahŕňajú myeloidné (neutrofily, bazofily, eozinofily, makrofágy a dendritové bunky) a lymfoidné (B-lymfocyty, T-lymfocyty a NK bunky) bunky, ktoré sa diferencujú odlišnými cestami. Za získanú imunitu sú zodpovedné najmä B- a T-lymfocity.

K imunitnému systému patria aj mechanické bariéry, ako je koža, ktorá zabezpečuje prvú obrannú líniu a zabraňuje patogénom dostať sa do organizmu. Ďalej sú to sliznice, ktoré oddeľujú vonkajšie prostredie od vnútorného a tvoria nehostinné prostredie pre patogény. Taktiež rôzne chemické bariéry, ako napr. NaCl v slzách a pote, ktoré priamo likvidujú patogény ešte pred tým ako sa dostanú do organizmu.

 

Ako funguje imunita?

Imunitný systém pracuje nepretržite a v našom tele neustále prebieha kontrola a likvidácia rôznych patogénov. Aby však mohla začať imunitná reakcia, je potrebné aby bol patogén v organizme identifikovaný. Na to slúžia bunky vrodenej imunity, ktoré majú na svojom povrchu PRR receptory (Patern Recognition Receptor), schopné zaznamenať prítomnosť tzv. patogénnych vzorov (PAMPs - Pathogen-Associated Molecular Pattern). To sú chemické štruktúry špecifické pre jednotlivý druhy patogénov. Identifikácia patogénu môže viesť k rôznym reakciám imunitného systému. Môže vyvolať priamu reakciu bunky – fagocytózu, pri ktorej imunitná bunka pohltí a následne usmrtí patogén. Alebo môže vyvolať tvorbu tzv. signálnych molekúl – cytokínov, ktoré fungujú ako nosiče informácií pre ostatné imunitné bunky a tým regulujú imunitný systém. Prípadne môže dôjsť k aktivácii komplementového systému.

Hlavným mechanizmom ničenia patogénov v tele je fagocytóza. Je to proces, kedy imunitná bunka pohltí patogény z okolitého prostredia a uzavrie ho vo svojej štruktúre. Proces fagocytózy sa skladá zo 4 následných krokov:

  1. Chemotaxia – usmernený pohyb fagocytujúcich buniek v smere koncentračného gradientu látok s chemotaktickou aktivitou.
  2. Opsonizácia - proces, keď sa na povrch častice nadväzujú vysokomolekulové látky opsoníny. Týmto spôsobom prebieha "značkovanie" patogénov, ktoré majú byť fagocytujúcimi bunkami pohltené a zneškodnené.
  3. Ingescia - pohltenie častice do bunky. Bunka vytvorí pseudopódie a tak obalí časticu. Vo vnútri bunky sa tento útvar nazýva fagozóm.
  4. Deštrukcia - fagozóm sa s spojí s lyzozómom a vznikne fagolyzozóm. Tu sa tvoria voľné radikály (singletový vodík, hydroxylový radikál) a chlórnany, ktoré atakujú obsah fagozómu a tým spôsobia jeho zničenie.

Schopnosť fagocytózy majú bunky myeloidného systému, neutrofily a eozinofily a bunky mononukleofagocytárneho systému, monocyty a makrofágy.

Komplementový systém je sústava približne 30 sérových a membránových proteínov, ktoré majú za úlohu likvidáciu patogénu. Proteíny komplementového systému majú schopnosť štiepiť molekuly bunkovej membrány patogénov a vytvárať v nej póry, čo vedie k narušeniu osmotickej rovnováhy patogénnej bunky a až k jej rozkladu (lýze). Okrem toho, časť rozštiepených proteínov aktivovaného komplementu pôsobí ako opsoníny a chemotaxíny pre fagocyty a ďalšie majú zasa schopnosť indukovať zápal, čím sa takisto spolupodieľajú na eliminácii patogénov.

Na lymfocytoch (bunkách získanej imunity) sa nenachádzajú PRR receptory, preto tieto bunky nedokážu rozoznať patogény priamo, ale sú schopné reagovať až na signál sprostredkovaný cytokínom, resp. na proteínové zvyšky patogénov spracovaných antigén prezentujúcimi bunkami (APC - dendritové bunky, makrofágy a B lymfocyty). Tieto antigénne peptidy APC vystavujú (prezentujú) na svojom povrchu na molekulách hlavného histokompatibilného komplexu a T lymfocyty ich následne rozoznávajú pomocou svojich antigénových receptorov (TCR). Na základe takéhoto stimulu sa T-lymfocyty začnú diferencovať určitým smerom a vytvárať tak bunky schopné rôznych imunitných odpovedí:

TH1 – stimulujú aktiváciu a tvorbu cytotoxických buniek Tc-lymfocytov, ktoré sú schopné produkovať chemické látky ničiace patogény. Podporujú aj funkciu makrofágov a stimulujú vznik lokálneho zápalu.

TH2 – stimulujú tvorbu B-lymfocytov (plazmatické bunky), ktoré sú schopné vytvárať protilátky.

TH17 – indukujú produkciu prozápalových cytokínov a navodzujú tak prozápalovú odpoveď v infikovaných tkanivách vedúcu k migrácii neutrofilov do postihnutého miesta, k ich aktivácii a produkcii antibakteriálnych peptidov.

Treg – indukujú produkciu protizápalových cytokínov a tým utlmujú lokálnu zápalovú odpoveď

Tm – pamäťové lymfocyty, ktoré prežívajú v tele aj niekoľko rokov (niektoré celoživotne) a po opakovanom stretnutí sa s antigénom zabezpečujú promptnú a intenzívnejšiu imunitnú odpoveď.

 

Ako humínové kyseliny podporujú imunitu?

Huminové kyseliny sú schopné podporovať aj tvorbu ochranného filmu na epiteli čreva (mucínu), čo má vplyv na zdravie črevného systému. Tento film chráni prenikaniu patogénov a toxínov do organizmu a napomáha lepšiemu vstrebávaniu živín.

Vplyv humínových kyselín na imunitný systém organizmu súvisí so schopnosťou týchto látok vytvárať pomerne silné komplexy so sacharidmi, aminokyselinami a peptidmi. Tieto komplexy následne umožňujú v tele produkovať glykoproteíny, ktoré sú schopné viazať sa na povrch NK buniek a T-lymfocitov. Tak môžu regulovať ich funkcie vrátane produkcie cytokínov, ktoré slúžia na komunikáciu medzi ďalšími imunitnými bunkami a ovplyvňujú imunitné reakcie. Humínové kyseliny tiež účinne napomáhajú zvyšovať aktivitu fagocitov a ich kapacitu pohlcovať patogény. Táto vlastnosť je však silne časovo závislá. Najviac sa prejavuje v prvom mesiaci užívania humínových kyselín, no neskôr sa aktivita fagocitov znižuje.

Schopnosť humínových kyselín ovplyvňovať imunitný systém celkovo spočíva v regulácii imunitnej aktivity a prevencii nadmernej aktivity. Slúžia teda ako imunomodulátory.

Takmer všetky imunomodulátory ako sú aj humínové kyseliny majú časový prínos. Pri ich užívaní dochádza k podpore imunity, no časom si na ne organizmus privykne a imunita začne klesať. Na trvalé udržanie imunity na vysokej úrovni je potrebné striedať užívanie rôznych prírodných imunomodulátorov, ako sú napr. Echinacea purpurová, cesnak kuchynský, rakytník rešetliakovitý, ďumbier lekársky.

Existuje viacero ďalších spôsobov stimulácie imunitného systému. Medzi najznámejšie imunostimulátory patria beta-glukány, probiotiká, enzýmy, mikroelementy ako železo, selén a zinok, vitamíny D a C. Samozrejmosťou je dostatok spánku a pohybu na čerstvom vzduchu.

 

Z dostupných zdrojov a konzultácii s doc. MVDr. Dagmar Mudroňovou, PhD. Z Katedry mikrobiológie a imunológie UVLF spracoval RNDr. Michal Procházka, PhD.

 

Použitá literatúra

sk.wikipedia.org/wiki/Imunitn%C3%BD_syst%C3%A9m

biopedia.sk/clovek/imunitny-system

microbiologybook.org/Slovak-immunol/immunol-slovak

sk.wikipedia.org/wiki/T-lymfocyt

casopisvnitrnilekarstvi.cz/pdfs/vnl/2019/02/04

imunovital.sk/odborne-clanky/ako-posilnit-imunitu-v-obdobi-koronavirusu

solen.sk/storage/file/article/fc5fea32b86cad5eb9a48da1db355149.pdf

blog.cellsignal.com/immunology-what-cells-have-a-myeloid-lineage-and-how-are-they-identified

creative-diagnostics.com/innate-and-adaptive-immunity

 

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...