Doplnenie základných minerálnych látok

Tento diagram znázorňuje reguláciu prvkov pomocou humínových kyselín. Draslík (K) a horčík (Mg) sa úplne uvoľňujú z chelátu humínových kyselín a ťažké a toxické kovy (olovo (Pb), kadmium (Cd), ortuť (Hg) alebo hliník (Al)) sa absorbujú. Ďalšie esenciálne prvky sa z humínových kyselín uvoľňujú len vtedy, ak ich organizmus potrebuje. Naopak ak sú v organizme v nadbytku, humínové kyseliny ich dokážu adsorbovať a tak nehrozí predávkovanie týmito minerálmi.

Diagram taktiež zobrazuje, ako jednotlivé prvky vzájomne pôsobia a pomáhajú si. Napríklad kobalt (Co) pomáha železu (Fe) pri tvorbe hemoglobínu, vanád (V) ovplyvňuje metabolizmus mangánu (Mn) a hrá úlohu v osteogenéze alebo molybdén (Mo) zohráva úlohu v metabolizme medi (Cu).

Detoxikácia organizmu pomocou humínových kyselín spočíva v ich prirodzenej afinite k ťažkým kovom. Keď sa z molekuly humínovej kyseliny uvoľnia ľahšie prvky môže viazať prítomné ťažké kovy. Vďaka svojej väzbovej schopnosti dokážu humínové kyseliny tieto ťažké kovy viazať veľmi pevne a tie sú následne z tela vylúčené. (Ziółkowska, 2015; Vašková et al., 2020)

 

Humínové kyseliny Vám dávajú iba to, čo Vaše telo potrebuje a odstraňujú to nepotrebné.

 

Mikro a makro elementy v tele pôsobia ako štruktúrne súčasti enzýmov a ako aktivátory enzýmov. Nedostatok mikroelementov alebo prebytok ich antagonistov zhoršuje enzymatickú aktivitu. Zdroj mikroelementov v tele je normálne zabezpečený vyváženou stravou. Tento zdroj je však často neuspokojivý, pretože živočíšne a rastlinné potraviny vykazujú obsah mikroelementov, ktorý sa mení v dôsledku minerálnych variácií v pôdach. (Wada, 2004)

Humínové kyseliny sú nosičom mikroelementov. Poskytujú najdôležitejšie fyziologické mikroelementy a podporujú ich absorpciu do telesných tkanív.

 

Pre správne fungovanie celého organizmu je potrebné ustáliť v tele minerálnu rovnováhu. Každý s prvkom má určitú otimálnu hladinu a jeho nedostatok môže spôsobiť problémy aj keď ostatých prvkov je v tele dostatok. Tento jav veľmi dobre ilustruje "Zákon minima", ktorý už v roku 1840 definoval nemecký vedec Justus von Liebig. Na ilustráciu tohto zákona možno použiť drevený sud, kde každý drevený diel predstavuje hladinu určitého prvku. Množstvo vody v sude je liminotané výškou najnižšieho dielu. Z tohto konceptu je zrejmé, že je potrebné udržiavať hladinu všetkých prvkov v organizme na optimálne úrovni a nezameriavať sa len na určité prvky. Podobne to funguje aj v organizme, kde celkové zdravie, vitalita imunita a pod. môžu byť limitované množstvom jedného prvku, hoci človek pravidelne dopĺňa všetky ostatné.

 

Úlohy vybraných prvkov v organizme

Draslík

Draslík (K) má primárnu úlohu vo vedení nervových impulzov, ako aj v mnohých ďalších životne dôležitých životných procesoch. Nedostatok draslíka je zriedkavý a vyvíja sa hlavne ako diuréza.

 

Horčík

Horčík (Mg) je prírodný antagonista vápnika, ktorý tiež ovplyvňuje metabolizmus fosforu a sodíka. Je aktivátorom glykolýzy a má zásadnú úlohu v metabolizme bielkovín. Je to modifikátor svalovej aktivity a pomáha udržiavať obehovú rovnováhu. Kŕče sú najčastejšou chorobou spojenou s nedostatkom horčíka.

 

 

Železo

Železo (Fe) je zodpovedné za základné funkcie nosičov kyslíka, hemoglobínu a myoglobínu a cytochrómov - nosičov elektrónov. Anémia z nedostatku železa je bežným ochorením so zjavnými klinickými príznakmi, ako je únava, bolesť hlavy, zápal ústnej sliznice a ďasien a strata chuti do jedla. Prítomnosť alebo neprítomnosť ďalších stopových prvkov silne ovplyvňuje absorpciu železa.

 

Zinok

Zinok (Zn) sa nachádza na aktívnych miestach mnohých enzýmov. Je dôležitý pri syntéze DNA a RNA, ako aj bielkovín. Dostatočné množstvo zinku znižuje toxicitu olova a kadmia. Chronický nedostatok zinku je spojený s kožnými léziami, plešatosťou, testikulárnou dysgenézou, sexuálnou retardáciou, problémami s pečeňou a slezinou, zhoršeným rastom a oneskoreným hojením rán. Koncentrácia zinku sa môže znížiť ako vedľajší účinok liečby kortikosteroidmi a/alebo diuretikami a pri dlhodobom podávaní perorálnych kontraceptív. Nedostatok zinku je tiež bežný u pacientov s anémiou, nádormi pľúc a infarktom myokardu.

 

Mangán

Mangán (Mn) je aktívny v osteogenéze. Jeho príjem je znížený kompetitívnym vápnikovým antagonizmom. Mangán hrá zásadnú úlohu pri udržiavaní syntézy a integrity biologických membrán. Dlhodobý nedostatok mangánu spôsobuje dermatitídu, poruchy pigmentácie vlasov, zhoršený rast a neplodnosť.

 

Meď

Meď (Cu) má dôležitú funkciu v enzymatických procesoch, bunkovom dýchaní, hemopoéze a katecholamínovom metabolizme mozgu. Nedostatok medi ovplyvňuje reprodukčný proces a je spojený s anémiou, poranením miechy, spomaleným rastom, mozgovou dysfunkciou a degeneráciou myokardu.

 

Vanád

Vanád (V) ovplyvňuje metabolizmus mangánu a hrá úlohu v osteogenéze. Inhibuje syntézu cholesterolu.

 

Kobalt

Kobalt (Co) zasahuje do metabolizmu železa a zvyšuje koncentráciu hemoglobínu v erytrocytoch. Je súčasťou enzýmov lyzín-izomerázy a glycerol-b-dehydrogenázy.

 

Molybdén

Molybdén(Mo) je obsiahnutý v niekoľkých enzýmoch, ktoré katalyzujú redoxné procesy. Hrá úlohu v metabolizme medi a zabraňuje začleneniu volfrámu, ktorý v tele konkuruje iným potrebným kovom.

 

Selén

Selén (Se) je aktívnou zložkou enzýmu glutatión-peroxidázy, ktorý hrá dôležitú úlohu pri ochrane tela pred intracelulárnymi voľnými radikálmi. Nedostatok selénu ovplyvňuje svalové tkanivo a zvyšuje karcinogénny účinok ťažkých kovov, ako je olovo u zvierat a prípadne kadmium u ľudí. Dostatočné množstvo selénu zabraňuje vzniku kardiomyopatií, svalovej dystrofie a rakoviny hrubého čreva a konečníka.

 

Na základe dostupných zdrojov v  spolupráci s Dr. Rafael Pizarro Alvis spracoval RNDr. Michal Procházka, PhD.

 

Použitá literatúra

Vašková, J. et al. (2020) ‘Effect of humic acids on lead poisoning in bones and on a subcellular level in mitochondria’, Environmental Science and Pollution Research, 27(32), pp. 40679–40689. doi: 10.1007/s11356-020-10075-w.

Wada, O. (2004) ‘What are Trace Elements ? — Their deficiency and excess states’, Jpn Med Assoc J, p. 351.

Ziółkowska, A. (2015) ‘The role of humic substances in detoxification process of the environment’, Ochrona Srodowiska i Zasobów Naturalnych, 26(4), pp. 1–5. doi: 10.1515/oszn-2015-0013.