Mikro a makro elementy v tele pôsobia ako štruktúrne súčasti enzýmov a ako aktivátory enzýmov. Nedostatok mikroelementov alebo prebytok ich antagonistov zhoršuje enzymatickú aktivitu. Zdroj mikroelementov v tele je normálne zabezpečený vyváženou stravou. Tento zdroj je však často neuspokojivý, pretože živočíšne a rastlinné potraviny vykazujú obsah mikroelementov, ktorý sa mení v dôsledku minerálnych variácií v pôdach. (Wada, 2004) Humínové kyseliny sú nosičom mikroelementov. Poskytujú najdôležitejšie fyziologické mikroelementy a podporujú ich absorpciu do telesných tkanív.
Surovinová masa prírodných humínových látok obsahuje všetky prírodné aminokyseliny. Namerali sme prítomnosť všetkých prírodných prvkov Mendelejevovej tabuľky prvkov, aj vo väzbách na cheláty. Tento zdroj makro, mikro a stopových prvkov, ktoré sú prípravkami prístupné pre ľudský organizmus má výrazný vplyv na rast a korekciu imunity nielen ľudských, ale všetkých živých organizmov.
Diagram nižšie znázorňuje reguláciu prvkov pomocou humínových kyselín. Draslík (K) a horčík (Mg) sa úplne uvoľňujú z chelátu humínových kyselín a ťažké a toxické kovy (olovo (Pb), kadmium (Cd), ortuť (Hg) alebo hliník (Al)) sa absorbujú. Ďalšie esenciálne prvky sa z humínových kyselín uvoľňujú len vtedy, ak ich organizmus potrebuje. Naopak ak sú v organizme v nadbytku, humínové kyseliny ich dokážu adsorbovať a tak nehrozí predávkovanie týmito minerálmi.
Diagram taktiež zobrazuje, ako jednotlivé prvky vzájomne pôsobia a pomáhajú si. Napríklad kobalt (Co) pomáha železu (Fe) pri tvorbe hemoglobínu, vanád (V) ovplyvňuje metabolizmus mangánu (Mn) a hrá úlohu v osteogenéze alebo molybdén (Mo) zohráva úlohu v metabolizme medi (Cu).
Detoxikácia organizmu pomocou humínových kyselín spočíva v ich prirodzenej afinite k ťažkým kovom. Keď sa z molekuly humínovej kyseliny uvoľnia ľahšie prvky môže viazať prítomné ťažké kovy. Vďaka svojej väzbovej schopnosti dokážu humínové kyseliny tieto ťažké kovy viazať veľmi pevne a tie sú následne z tela vylúčené. (Ziółkowska, 2015; Vašková et al., 2020)
Test report obsahu humínových kyselín – prvky Mendelejevovej tabuľky
|
prvok |
názov |
koncentrácia |
jednotka |
|
|
1. |
Si |
kremík |
7,8 |
µg/g |
|
2. |
Na |
sodík |
5,2 |
µg/g |
|
3. |
K |
draslík |
4,3 |
µg/g |
|
4. |
Ca |
vápnik |
4,0 |
µg/g |
|
5. |
Fe |
železo |
1,4 |
µg/g |
|
6. |
Mg |
horčík |
1,0 |
µg/g |
|
7. |
B |
bór |
779 |
ng/g |
|
8. |
Al |
hliník |
646 |
ng/g |
|
9. |
Cr |
chróm |
342 |
ng/g |
|
10. |
Zn |
zinok |
162 |
ng/g |
|
11. |
Br |
bróm |
152 |
ng/g |
|
12. |
V |
vanád |
124 |
ng/g |
|
13. |
As |
arzén |
57,0 |
ng/g |
|
14. |
Ti |
titán |
45,6 |
ng/g |
|
15. |
Cu |
meď |
42,8 |
ng/g |
|
16. |
Ni |
nikel |
21,9 |
ng/g |
|
17. |
Se |
selén |
< 20,0 |
ng/g |
|
18. |
Mn |
mangán |
19,0 |
ng/g |
|
19. |
I |
jód |
17,1 |
ng/g |
|
20. |
Sr |
stroncium |
15,2 |
ng/g |
|
21. |
Pb |
olovo |
12,4 |
ng/g |
|
22. |
Sc |
skandium |
10,5 |
ng/g |
|
23. |
Rb |
rubídium |
10,5 |
ng/g |
|
24. |
Sn |
cín |
9,5 |
ng/g |
|
25. |
Ba |
bárium |
8,7 |
ng/g |
|
26. |
Te |
telúr |
< 7,8 |
ng/g |
|
27. |
Ge |
germánium |
6,8 |
ng/g |
|
28. |
Ag |
striebro |
6,1 |
ng/g |
|
29. |
Pt |
platina |
3,7 |
ng/g |
|
30. |
Zr |
zirkónium |
2,9 |
ng/g |
|
31. |
Mo |
molybdén |
2,4 |
ng/g |
|
32. |
Cd |
kadmium |
< 1,7 |
ng/g |
|
33. |
Bi |
bizmut |
1,3 |
ng/g |
|
34. |
Li |
lítium |
1,0 |
ng/g |
|
35. |
Ga |
gálium |
1,0 |
ng/g |
|
prvok |
názov |
koncentrácia |
jednotka |
|
|
36. |
Sb |
antimón |
1,0 |
ng/g |
|
37. |
Be |
berýlium |
< 1,0 |
ng/g |
|
38. |
Sm |
samárium |
< 0,87 |
ng/g |
|
39. |
Ru |
ruténium |
< 0,87 |
ng/g |
|
40. |
Pd |
paládium |
< 0,82 |
ng/g |
|
41. |
Os |
osmium |
< 0,80 |
ng/g |
|
42. |
Gd |
gadolínium |
< 0,77 |
ng/g |
|
43. |
Nd |
neodým |
< 0,70 |
ng/g |
|
44. |
La |
lantán |
0,66 |
ng/g |
|
45. |
Ce |
cér |
0,65 |
ng/g |
|
46. |
Hf |
hafnium |
< 0,59 |
ng/g |
|
47. |
Hg |
ortuť |
< 0,57 |
ng/g |
|
48. |
W |
volfrám |
< 0,51 |
ng/g |
|
49. |
Yb |
yterbium |
< 0,48 |
ng/g |
|
50. |
U |
urán |
0,47 |
ng/g |
|
51. |
Dy |
dysprózium |
< 0,45 |
ng/g |
|
52. |
Au |
zlato |
< 0,45 |
ng/g |
|
53. |
Co |
kobalt |
0,39 |
ng/g |
|
54. |
Er |
erbium |
< 0,38 |
ng/g |
|
55. |
Re |
rénium |
< 0,38 |
ng/g |
|
56. |
Th |
tórium |
0,36 |
ng/g |
|
57. |
Ir |
irídium |
< 0,27 |
ng/g |
|
58. |
Tl |
tálium |
< 0,24 |
ng/g |
|
59. |
Eu |
európium |
< 0,23 |
ng/g |
|
60. |
Nb |
niób |
< 0,19 |
ng/g |
|
61. |
Cs |
cézium |
< 0,19 |
ng/g |
|
62. |
Y |
ytrium |
< 0,18 |
ng/g |
|
63. |
In |
indium |
< 0,17 |
ng/g |
|
64. |
Rh |
ródium |
< 0,15 |
ng/g |
|
65. |
Pr |
prazeodým |
< 0,12 |
ng/g |
|
66. |
Ta |
tantal |
< 0,11 |
ng/g |
|
67. |
Tb |
terbium |
< 0,11 |
ng/g |
|
68. |
Ho |
holmium |
< 0,11 |
ng/g |
|
69. |
Tm |
túlium |
< 0,11 |
ng/g |
|
70. |
Lu |
lutécium |
< 0,11 |
ng/g |
Draslík
Draslík (K) má primárnu úlohu vo vedení nervových impulzov, ako aj v mnohých ďalších životne dôležitých životných procesoch. Nedostatok draslíka je zriedkavý a vyvíja sa hlavne ako diuréza.
Horčík
Horčík (Mg) je prírodný antagonista vápnika, ktorý tiež ovplyvňuje metabolizmus fosforu a sodíka. Je aktivátorom glykolýzy a má zásadnú úlohu v metabolizme bielkovín. Je to modifikátor svalovej aktivity a pomáha udržiavať obehovú rovnováhu. Kŕče sú najčastejšou chorobou spojenou s nedostatkom horčíka.
Železo
Železo (Fe) je zodpovedné za základné funkcie nosičov kyslíka, hemoglobínu a myoglobínu a cytochrómov - nosičov elektrónov. Anémia z nedostatku železa je bežným ochorením so zjavnými klinickými príznakmi, ako je únava, bolesť hlavy, zápal ústnej sliznice a ďasien a strata chuti do jedla. Prítomnosť alebo neprítomnosť ďalších stopových prvkov silne ovplyvňuje absorpciu železa.
Zinok
Zinok (Zn) sa nachádza na aktívnych miestach mnohých enzýmov. Je dôležitý pri syntéze DNA a RNA, ako aj bielkovín. Dostatočné množstvo zinku znižuje toxicitu olova a kadmia. Chronický nedostatok zinku je spojený s kožnými léziami, plešatosťou, testikulárnou dysgenézou, sexuálnou retardáciou, problémami s pečeňou a slezinou, zhoršeným rastom a oneskoreným hojením rán. Koncentrácia zinku sa môže znížiť ako vedľajší účinok liečby kortikosteroidmi a/alebo diuretikami a pri dlhodobom podávaní perorálnych kontraceptív. Nedostatok zinku je tiež bežný u pacientov s anémiou, nádormi pľúc a infarktom myokardu.
Mangán
Mangán (Mn) je aktívny v osteogenéze. Jeho príjem je znížený kompetitívnym vápnikovým antagonizmom. Mangán hrá zásadnú úlohu pri udržiavaní syntézy a integrity biologických membrán. Dlhodobý nedostatok mangánu spôsobuje dermatitídu, poruchy pigmentácie vlasov, zhoršený rast a neplodnosť.
Meď
Meď (Cu) má dôležitú funkciu v enzymatických procesoch, bunkovom dýchaní, hemopoéze a katecholamínovom metabolizme mozgu. Nedostatok medi ovplyvňuje reprodukčný proces a je spojený s anémiou, poranením miechy, spomaleným rastom, mozgovou dysfunkciou a degeneráciou myokardu.
Vanád
Vanád (V) ovplyvňuje metabolizmus mangánu a hrá úlohu v osteogenéze. Inhibuje syntézu cholesterolu.
Kobalt
Kobalt (Co) zasahuje do metabolizmu železa a zvyšuje koncentráciu hemoglobínu v erytrocytoch. Je súčasťou enzýmov lyzín-izomerázy a glycerol-b-dehydrogenázy.
Molybdén
Molybdén(Mo) je obsiahnutý v niekoľkých enzýmoch, ktoré katalyzujú redoxné procesy. Hrá úlohu v metabolizme medi a zabraňuje začleneniu volfrámu, ktorý v tele konkuruje iným potrebným kovom.
Selén
Selén (Se) je aktívnou zložkou enzýmu glutatión-peroxidázy, ktorý hrá dôležitú úlohu pri ochrane tela pred intracelulárnymi voľnými radikálmi. Nedostatok selénu ovplyvňuje svalové tkanivo a zvyšuje karcinogénny účinok ťažkých kovov, ako je olovo u zvierat a prípadne kadmium u ľudí. Dostatočné množstvo selénu zabraňuje vzniku kardiomyopatií, svalovej dystrofie a rakoviny hrubého čreva a konečníka.
Na základe dostupných zdrojov v spolupráci s Dr. Rafael Pizarro Alvis spracoval RNDr. Michal Procházka, PhD.
Použité zdroje
Vašková, J. et al. (2020) ‘Effect of humic acids on lead poisoning in bones and on a subcellular level in mitochondria’, Environmental Science and Pollution Research, 27(32), pp. 40679–40689. doi: 10.1007/s11356-020-10075-w.
Wada, O. (2004) ‘What are Trace Elements ? — Their deficiency and excess states’, Jpn Med Assoc J, p. 351.
Ziółkowska, A. (2015) ‘The role of humic substances in detoxification process of the environment’, Ochrona Srodowiska i Zasobów Naturalnych, 26(4), pp. 1–5. doi: 10.1515/oszn-2015-0013.
